Efektívnejšia verejná správa

10. marca 2010, Jozef Božik, Politika
Hospodárska kríza vyvoláva čoraz častejšie otázky, ako a kde šetriť vo verejných výdavkoch. Diskusie politikov sa zameriavajú na ministerstvá a orgány štátnej správy. Nemenej dôležitou je však oblasť samosprávy.

Vzhľadom na doterajšie pôsobenie v komunálnej a regionálnej politike si dovolím tvrdiť, že je dosť príležitostí šetriť i tu. Z 2930 obcí a miest je takmer tisícka s počtom obyvateľov 500 a menej. Ak zoberieme do úvahy, že v drvivej väčšine obcí je starosta na plný úväzok, tak zistíme, že veľká časť príjmov obce sa použije na úhradu mzdy pána starostu. Nechcem spochybňovať náročnosť práce starostov obcí ani teritoriálnu svojbytnosť samostatných územných celkov a ich históriu. Na druhej strane si však viem predstaviť dve resp. tri obce, pre ktoré by pracoval jeden starosta spolu so zastupiteľstvom reprezentujúcim obyvateľov daných obcí a tak by došlo k okamžitej úspore minimálne vo výške dvoch platov. Nielen obce, ale i mestá majú vzhľadom na počet obyvateľov často veľké množstvo poslancov tak isto odmeňovaných z rozpočtu mesta. Zastupiteľský princíp demokracie je v súčasnosti nespochybniteľný. Navyše pre zdravý vývoj spoločnosti aj nezastupiteľný. Otázkou ale je, či mesto v ktorom žije 25 tisíc obyvateľov potrebuje 25 poslancov alebo či by nestačili 17. Tu je ale potrebné zmeniť zákon a tým aj limity pre stanovenie počtu poslancov v jednotlivých kategóriách obecných samospráv.    To že skôr alebo neskôr k tomu príde je viac ako pravdepodobné. No už dnes je potrebné viesť úprimný dialóg v odbornej i laickej verejnosti smerujúci k riešeniu daného problému.

V budúcom príspevku by som sa chcel vyjadriť k možnej úspore v regionálnej samospráve.