Zo všetkých strán počúvame, akou krízou trpí Grécko. Krajina, ktorá je dlhodobo vyhľadávanou destináciou dovolenkárov, sa stáva zo dňa na deň väčšou príťažou pre členské krajiny eurozóny.
Zrazu sa začína demaskovať úspešný príbeh slnkom zaliateho Grécka, dlhodobo si žijúceho nad pomery. My Slováci sa môžeme pýtať, či je normálne, aby dôchodok poštárky bol 3 500 EUR alebo či je normálne, že plat učiteľa je porovnateľný s platom učiteľa v Nemeckej spolkovej republike. A to už ani sa nebudem zamýšľať nad tým, že členská krajina v Európskej únii dáva zamestnancom v štátnej správe 24 mesačné odstupné, príplatok za používanie počítača alebo príplatok za včasný príchod do práce. Hoci prebujnenosť aparátu nášho štátu je často krát zarážajúca, tak ani zďaleka sa nemôžeme porovnávať s absurditami Grécka. Postupne sa dozvedáme, že v obdobnej situácii, pokiaľ ide o tvorbu dlhu je aj Portugalsko, Španielsko, Taliansko ba dokonca i Írsko, ktoré nám ešte prednedávnom bolo dávané za príklad.
Pozorujúc rôzne výskumy verejnej mienky o tom, či je potrebné požičať finančné prostriedky Grécku mi dávajú za pravdu v mojom vlastnom názore. I ja som jeden z tých, ktorý by v prípade možnosti rozhodnúť o pôžičke pre iracionálne sa zadlžujúce Grécko povedal nie.
Možno, že by stálo za úvahu prijať rozhodnutie, že krajiny ohrozujúce menovú stabilitu by mali byť sankcionované podstatne tvrdšie. Je nesprávne, ak žijeme na úkor budúcnosti. Som rád, že i napriek problémom, ktoré sú príznačné pre akékoľvek vládnutie v demokratickom štáte, stále sme krajinou zodpovednejšie pristupujúcou k vlastnej budúcnosti. Zostáva len dúfať, že predvolebné sľuby, nech budú akokoľvek lákavé, tak po voľbách sa stanú súčasťou histórie a reálna politika bude zodpovedať možnostiam verejných financií, s ktorými náš štát disponuje. Slovensko potrebuje zodpovednú politiku v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva , školstva , kultúry environmentalistiky, vedy a výskumu, obrany, bezpečnosti, i energetiky. Všetko však musí zohľadňovať reálne možnosti štátu.