jozefbozik

Parlamentné voľby sa blížia, čo je vidieť na radikalizácii postojov jednotlivých politikov,  zvýrazňujúcej sa vulgarizácii ako aj v predkladaní v tomto čase účelových a  väčšinu ľudí rozdeľujúcich návrhov zákonov.

Jeden z ostatných bol aj zákon o vlastenectve , ktorý rozdelil spoločnosť na vlastencov a tých, ktorí sa tiež cítia byť vlastencami ale nepotrebujú na to zákon. Vlastenectvo je prejavom solidarity k vlastnému štátu a zároveň je aj prejavom hrdosti na minulosť tradície a osobnosti predstavujúce morálne autority , ktoré sú príslušníkmi štátotvorného národa.

Vlastenectvo je výstavbovým kameňom každého múdreho štátu. Patriotizmus je hodnotou, ktorú by si mal uvedomovať každý príslušník štátotvorného národa. Európa je multinárodná a vlastenectvo napomáha k identifikácii jednotlivých špecifík kultúrnych, národných, historických a rôznych iných. Rozdielnosť však neznamená potrebu povyšovania či ponižovania a človek hovoriaci o vlastenectve by si mal v prvom rade uvedomovať spolupatričnosť a prejavovať ochotu pomáhať všade tam, kde to ľudia potrebujú. Možno že v prípade zákona o vlastenectve by sme mali používať presnejší termín označenia tohto zákona , to znamená že je to zákon o používaní štátnych symbolov. Aj keď sa budeme prieť o to či tento zákon význam má alebo nemá musíme dať za pravdu obom stranám. To znamená oceniť snahu politikov –  posilniť vnímanie štátnych symbolov ako je  štátna hymna, štátna vlajka, štátny znak symbolizujúce našu Slovenskú republiku ako je treba reflektovať aj postoj tých, ktorým sa nepáči že iniciátormi predmetnej legislatívy sú politici, niekedy svojím správaním v parlamente  znevažujúci obraz zákonodarného orgánu, to znamená inštitúcie , ktorá daný návrh schválila.

Samozrejme sú medzi nami  aj takí tiež občania nášho štátu, odmietajúci štátoprávne uznanie národnej svojbytnosti  – sú však len v menšine a tým nemyslím iba národnostnej.

Slovensko si zaslúži  politiku a politikov , ktorí sa nebudú zaoberať zástupnými problémami ale budú hľadať riešenia najpálčivejších problémov existencie človeka v čase hospodárskej krízy hľadajúceho  prácu a sociálne istoty. Nechcem tým povedať že zákon je absolútne nenáležitý ale politici najmä na centrálnej úrovni by mali súťažiť v predkladaní reálnych návrhov zefektívňujúcich  verejnú správu, nakladanie s verejnými prostriedkami…

Občan bude hrdý na svoj štát, ak bude vidieť úprimný záujem riešiť jeho problémy z najvyššej úrovne. Som rád, že sa pristúpilo k zlučovaniu ministerstiev a malo by sa pokračovať ďalej. Rovnako by bolo dobré zamyslieť sa nad znížením počtu poslancov NR SR aspoň na 120, pričom v každom z ôsmich krajov by sme volili 15 a tým by sme priblížili ich výkon k občanovi a zároveň zabezpečili motiváciu poslancov prezentovať názory ľudí žijúcich v jednotlivých krajoch.

Čo je však ešte dôležitejšie než počet ministerstiev či počet poslancov, je ďalšie šetrenie peňazí vo verejnej správe , kde sú zamestnaní zamestnanci dostávajúci plat spolu aj so starobným dôchodkom. Nemám nič proti pracujúcim dôchodcom, ale bol by som rád, keby sa vytvorila legislatívna iniciatíva vedúca k výberu možností pre dôchodcu, že ak ho práca baví a pre výkon danej funkcie je nezastupiteľný, tak nech nepoberá paralelne s platom aj starobný dôchodok. A naopak, ak náš starší spoluobčan dovŕši vek odchodu do dôchodku a chce poberať starobný dôchodok, nech odchodom zo svojej pracovnej pozície vytvorí priestor pre čoraz väčší počet záujemcov o prácu evidovaných na úradoch práce, pripravených využiť svoje vzdelanie a entuziazmus pri plnení úloh vyplývajúcich zo zamerania danej oblasti verejnej správy.